Finančné prostriedky, kvalifikovaní a stabilní zamestnanci a zmeny klimatických podmienok. To všetko vo výraznej miere ovplyvňuje chovateľov oviec. Je možné zastaviť dramatický pokles chovu oviec na Slovensku?

Zvyky, hodnoty a tradície charakterizujú jednotlivé oblasti Slovenska. Aj chov oviec patrí bohatej tradícii, ktorú sa dnes snaží zachovať niekoľko menších aj väčších chovateľov. Ovca patrí k najstaršie domestikovaným zvieratám. V období 11. a 12. storočia podľa odhadov ovce tvorili 75% všetkých hospodárskych zvierat. Chov oviec tvoril významný zdroj obživy ľudí.

O významnej téme ovčiarstva a jeho budúcnosti sme hovorili s Ing. Karolom Herianom, CSc., najvýznamnejším slovenským potravinárskym technológom a špecialistom v oblasti mliekarenstva a syrárstva.

Kto zabezpečí starostlivosť o ovce?

Vedomosti v oblasti chovu sa v minulosti dedili z generácie na generáciu a znalosti boli pre ľudí samozrejmosťou. Posledné desaťročia boli poznamenané vývojom nových technológií a pozornosť mladých ľudí sa sústredila na iné odvetvia ako je poľnohospodárstvo.

Aj keď moderné technológie sú pre podnikateľov nevyhnutnou súčasťou, uľahčujú a urýchľujú niektoré procesy, chýbajú kvalifikovaní zamestnanci, ktorí by mali potrebné vedomosti a vzťah k salašníctvu a samotnému chovu oviec. Nenahraditeľný ľudský faktor je veľkým problémom trhu práce.

Karola Heriana sme sa opýtali, akým spôsobom by dal zvýšiť záujem mladých ľudí o chov oviec a výrobu tradičných výrobkov z ovčieho mlieka.

„„Získanie mladých ľudí pre prácu v poľnohospodárstve a v živočíšnej výrobe vrátane ovčiarstva je dlhodobý proces. Tu treba začať už v školskom veku podstatne viac učiť deti k láske a k prírode, obnoviť bývalé "práce v poľnohospodárstve", kde sa deti učili záhradníčiť i chovať zvieratká.“

„„Ďalším podnetom by mal byť záujem štátu zvýhodniť štúdium detí v poľnohospodárstve, napríklad pridelením štipendií, príspevkom na internátny pobyt a pod. V zahraničí i u nás v niektorých školách sa to už robí. Určite by to pomohlo rodinám na vidieku. Pre získanie mladých ľudí na prácu vo vidieku by pomohol i rozvoj remesiel a agroturistiky.“

Nepriaznivý vývoj stavu oviec na Slovensku

Podľa dostupných štatistických údajov chov oviec na Slovensku od roku 2002 priebežne rástol do roku 2012. V tomto období sa na Slovensku chovalo takmer 410 000 oviec. Od roku 2012 je v chove evidentný pokles. Počas posledných desiatich rokov poklesol takmer o 30 %.

V roku 2021 chov oviec predstavoval množstvo cez 290 000 oviec. Ak by tento trend pokračoval, o ďalších desať rokov to už bude menej ako 150 000 oviec. Menší chov oviec znamená menej ovčieho mlieka a tiež menej výrobkov z tejto ekologickej potraviny.

Čo by mohlo pomôcť zvrátiť klesajúci trend stavu chovu oviec na Slovensku? Hovorí odborník Karol Herian.

„„V posledných rokoch sa u nás veľmi zhoršila poľnohospodárska i potravinárska výroba. Slovensko už stratilo potravinovú sebestačnosť a sme odkázaní na dovoz základných potravín zo zahraničia, hoci u nás máme na to dostatok nevyužitej pôdy. Zvlášť v súčasnej situácii sa práve potraviny stávajú strategickou surovinou a každý i vyspelý štát sa snaží si zabezpečiť maximálnu  potravinovú sebestačnosť.“

„Z tohoto dôvodu treba prehodnotiť súčasný stav a naplánovať dlhodobý rozvoj aspoň na 30 rokov dopredu (nie iba na jedno volebné obdobie), aby sme si obnovili potravinovú sebestačnosť. Zvlášť je potrebné pomôcť rozvoju ovčiarstva, čo by podstatne prispelo k rozvoju vidieka, k využitiu zaburinených lúk a pasienkov, ku krajinotvorbe, k rozvoju agroturistiky a najmä k podstatnému prínosu vlastných zdravých ovčích výrobkov. K tomu sú však potrebné aj opatrenia na získanie mladých ľudí, opatrenia na zlepšenie prístupu k pôde i opatrenia na finančnú pomoc na úroveň zahraničnej pomoci.“

Vplyv klimatických zmien na kvalitu výrobkov

Obrovské suchá sú nočnou morou poľnohospodárstva. Výrazný vplyv majú aj na chov oviec. Čerstvé pastviny poskytujú ovciam výživnú potravu. To je zárukou kvality a dostatočného objemu mlieka. Výživné mlieko znamená výživné výrobky.

Podnikatelia, ktorí sa snažia sami vypestovať vlastné krmivo pre ovčie stáda majú počas extrémne suchého počasia ešte ťažšie podmienky pre svoju činnosť. Spoločnosti tvoriace značku Gemerské ovečky si tiež pestujú vlastné krmoviny, aby mohli aj počas zimy zabezpečiť dostatočne výživné krmivo pre svoje stádo a celoročne vyrábať ovčie výrobky zo 100% ovčieho mlieka.

Akým spôsobom je možné zmierniť negatívne dopady klimatických zmien na chov oviec? Ako to vidí Karol Herian, ktorý sa téme ovčiarstva venuje desiatky rokov?

„„Toto je celosvetový problém. V našich podmienkach bude však dôležité lepšie si chrániť vodné zdroje, maximálne zadržiavať a zaviesť vodu do vytvorených vodných nádrží. Treba podstatne viac chrániť naše lesy a nedovoliť vypíliť celé horské masívy lesov. Využívať zarastené pasienky a lúky na pasenie kráv, oviec i kôz. Nevypasené lúky neabsorbujú dostatok dažďovej vody a pod.“

Budú výrobky z ovčieho mlieka na Slovensku dostatočne dostupné?

Konzumenti výrobkov zo 100% ovčieho mlieka majú oprávnené obavy o dostupnosť týchto výrobkov v budúcnosti. Chov oviec na Slovensku má dlhoročnú tradíciu. Pastieri spolu so stádami oviec prišli na Slovensko v čase valašskej kolonizácie. S chovom oviec je nerozlučne spojené spracovanie ovčieho mlieka a výroba tradičných výrobkov.

Rozširovaniu chovu oviec okrem problémov s kvalifikovanou pracovnou silou a nepriaznivými klimatickými zmenami bránia ekonomické faktory. Jedným z ďalších negatívnych prvkov je neúmerný nárast energií. Zvýšené finančné náklady sú podnikatelia nútení premietnuť do cien výrobkov určených pre konečných spotrebiteľov. Koľko eur budú zákazníci ochotní zaplatiť za kilogram syra alebo tradičnej bryndze?

Pokles chovu oviec znamená menej mlieka pre výrobu tradičných výrobkov. Pokryjú výrobcovia dopyt Slovákov po týchto výrobkoch? Čo si o tom myslí Karol Herian?

„„Žiaľ, v posledných rokoch stále sa znižujú počty oviec, hoci na trhu je neustály dopyt po zdravých ovčích výrobkoch. Však v západnej Európe je spotreba ovčích syrov až 6 kg na osobu na rok a u nás je to iba 1,8 kg. Pri tom na trhu pociťujeme nedostatok ovčieho mlieka a sme nútení dovážať mlieko aj zo zahraničia, hoci máme tisíce hektárov nevyužitých lúk a pasienkov.“